Záhumienok je pozemok, ktorý dostal člen družstva do užívania pre osobnú potrebu, a to najmä na na pestovanie plodín a chov zvierat. Spravidla ide teda o pôdu, ktorú nevlastnilo ani družstvo, ani užívateľ záhumienky, avšak družstvo malo k pôde právo užívania, ktoré postúpilo na člena družstva.
Záhumienky ako forma užívania pozemkov sa spája najmä s obdobím socializmu. Takto záhumienky upravovali vtedajšie zákony:
Zahumienok podľa zákona č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve
„§ 66 Záhumienkové hospodárstvo
(1) Družstvo môže prideliť svojim členom, predovšetkým pracujúcim v poľnohospodárskej prvovýrobe, záhumienok v maximálnej výmere 0,25 ha poľnohospodárskej pôdy na člena (včítane výmery špeciálnych kultúr); v horských alebo podhorských oblastiach najviac 0,50 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho najviac 0,25 ha ornej pôdy (včítane výmery špeciálnych kultúr). Do výmery záhumienka sa započítava aj výmera nezdruženej záhrady.
(2) Prideľovanie záhumienkov nesmie byť na úkor existujúcej výmery družstvom obrábanej pôdy. Súčasťou záhumienka nesmú byť lesné pozemky, vodné plochy a rybníky s chovom rýb.
(3) Bližšie podmienky o prideľovaní záhumienka a o jeho výmere, ďalej podmienky o predaji poľnohospodárskych výrobkov členom a pracovníkom družstva, prípadne počet a druhy hospodárskych zvierat, ktoré člen alebo pracovník môže chovať, určia stanovy tak, aby obhospodarovanie záhumienka a chov hospodárskych zvierat neboli na úkor plnenia členských, prípadne pracovných povinností.“
Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve
„§ 43 Záhumienok
(1) Družstvo, ktoré hospodári bez záhumienkov, poskytuje svojim členom (ich rodinám) poľnohospodárske výrobky pre potrebu nimi chovaného hospodárskeho zvieratstva, prípadne pre osobnú spotrebu.
(2) Družstvo, ktoré sa dosiaľ nerozhodlo pre hospodárenie bez záhumienkov, prideľuje záhumienky tým členom, ktorí ich požadujú; záhumienky sa prideľujú jednotlivým členom alebo rodinám členov.
(3) Podrobnosti o poskytovaní poľnohospodárskych výrobkov a prideľovaní záhumienkov, prípadne o chove poľnohospodárskeho zvieratstva členmi družstva určia vzorové stanovy a Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy.“
Vyhláška č. 169/1964 Zb. ktorou sa vyhlasujú Vzorové stanovy JRD
„VIII. Záhumienkové hospodárstvo
Čl. 39
(1) Základom úspešného rozvoja družstva, rastu výroby a tým aj príjmov družstevníkov je statočná práca všetkých družstevníkov v spoločnom hospodárstve.
(2) Družstvo, ktoré nemá doteraz vytvorené podmienky pre hospodárenie bez záhumienkov, pridelí rodine družstevníka do užívania záhumienok na doplnenie osobných potrieb rodiny družstevníka. Pri určení jeho výmery prihliada na pracovnú účasť rodiny družstevníka v spoločnom družstevnom hospodárstve. Najvyššia prípustná výmera záhumienka je 0,5 ha vrátane záhrady alebo ovocného sadu a v horskej a zemiakársko-ovosnej oblasti so schválením výrobnej poľnohospodárskej správy najviac 1 ha, z čoho orná pôda vrátane záhrady alebo ovocného sadu nesmie presahovať 0,5 ha. Celková výmera špeciálnych plodín (zelenina, hrozno a pod.) na záhumienku nesmie presahovať 0,1 ha. Lesná pôda nesmie tvoriť súčasť záhumienka.
(3) Rodina družstevníka môže mať v osobnom vlastníctve 1 kravu, 1 – 2 ošípané na výkrm ročne, najviac 10 včelstiev, kozy, ovce a drobné hospodárske zvieratstvo (sliepky, husi, zajace) v počte určenom vo vlastných stanovách družstva. Počet hospodárskeho zvieratstva v osobnom vlastníctve nesmie byť na ujmu rozvoja spoločného hospodárstva a rastu jeho trhovej produkcie a môže byť úmerne upravený vzhľadom na výmeru záhumienka.
(4) Ak družstevník odíde do dôchodku, môže mu družstvo podľa miestnych podmienok na jeho žiadosť ponechať buď záhumienok vo výmere určenej vlastnými stanovami, alebo ak súhlasí, družstvo mu môže zodpovedajúce množstvo v naturáliách poskytnúť inak.
Čl. 40
Družstevníci hospodársky konsolidovaného družstva môžu sa na členskej schôdzi uzniesť, že budú hospodáriť bez záhumienkov. Družstevníkom a ich rodinám, ktorí sa vzdajú záhumienkov a predajú družstvu záhumienkovú kravu, zabezpečí družstvo naturálie v druhoch a množstve určených stanovami. Tieto naturálie slúžia ich osobnej spotrebe, prípadne potrebe drobného zvieratstva a na výkrm ošípanej. Družstvo ich poskytuje buď predajom z družstevného spoločného hospodárstva, alebo ako súčasť pracovnej jednotky podľa množstva a akosti vykonanej práce, prípadne ako príspevok zo sociálneho fondu starším a práceneschopným družstevníkom.“
Vyhláška č. 50/1961 Zb. o vypracovaní vlastných stanov JRD, ich schvaľovaní a registrácii
„…družstvo, ktorého členovia majú ešte záhumienkové hospodárstvo, určí v čl. 39 ods. 2 konkrétnu výmeru záhumienkov, pričom prihliada na pracovnú účasť družstevníka a príslušníkov jeho rodiny v spoločnom družstevnom hospodárstve a na početnosť rodiny družstevníka; čl. 39 ods. 3 družstvo spresní v rámci daného rozpätia tak, aby počet zvieratstva, ktoré môže mať v osobnom vlastníctve, zodpovedal krmivovej základni plynúcej zo záhumienku a naturálií, ktoré družstevník dostane od družstva ako súčasť odmeny za prácu alebo ktoré mu družstvo predá za nákupné ceny pri peňažnom odmeňovaní;
počet hospodárskych zvierat na záhumienku, ktorý sa určí v stanovách, musí zodpovedať požiadavke poslednej vety tohto odseku Vzorových stanov JRD, t.j. nesmie byť na ujmu rozvoja spoločného hospodárstva družstva a rastu jeho trhovej produkcie (nesmie odvádzať družstevníka od plnenia úloh v družstevnom hospodárstve a nesmie byť na ujmu krmív pre družstevný dobytok a tým rastlinnej produkcie družstva); družstvo, ktorého členovia hospodária bez záhumienkov.“
Zákon č.49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách
„Právo družstevného užívania oprávňuje aj na pridelenie pôdy ako záhumienka rodine družstevníka.“
Viac noviniek z pozemkového a stavebného práva môžete sledovať na mojom facebooku.
