Či už chodíme do hôr, túlame sa po lúkach alebo venčíme svojich psov, obvykle pri tom užívame pozemky štátu, obce, či súkromné pozemky. Ak ideme na výlet, málokedy si kontrolujeme na katastri, kto vlastní pozemky na našej trase. Sme zvyknutí na voľný pohyb v krajine. Takáto bezplatná možnosť pohybu v krajine je jedna z výhod bývania na Slovensku. Treba mať však na pamäti, že ide o užívanie cudzieho majetku a platia tú isté obmedzenia.
Ktorý zákon umožňuje vstup na cudzí pozemok?
Základným zákonom, ktorý umožňuje turistom pohyb po cudzích pozemkoch, je zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., konkrétne ustanovenie § 57:
„§ 57 Prístup do krajiny
(1) Každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve, správe a nájme štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby. Je pritom povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, ako aj podmienky ochrany prírody a krajiny.“
Zákon teda umožňuje rekreujúcim občanom právo prechodu cez cudzie pozemky, no zároveň v ďalšom odseku vymedzuje na aké pozemky sa toto právo nevzťahuje.
Kam turisti vstupovať nemôžu?
Pri turistike nemožno vstupovať na tieto pozemky:
- zastavané pozemky (pôjde o plochy zastavané stavbami, ale nie napríklad cestami, ktoré sa smú v zásade užívať bezplatne v zmysle zákona č. 135/1961 Zb.),
- stavebné pozemky – definíciu stavebného pozemku obsahuje Stavebný zákon, Dodržovanie tohto zákazu je v praxi problematické, pretože to, že sa jedná o stavebný pozemok často vyplýva len z územného rozhodnutia alebo územného plánu, čo sa v teréne nedá rozoznať.
- dvory (pôjde najmä o oplotené dvory rodinných domov a areály firiem), či sa jedná o dvor je možné vyčítať aj z údajov katastra (z listu vlastníctva),
- sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky, zvernice,
- miesta, kde je vstup zakázaný zákonom o ochrane prírody a krajiny – ide napríklad o chránené územia s tretím a vyšším stupňom ochrany, kde je v extraviláne možný pohyb len po turistických a náučných chodníkoch,
- zákaz vstupu na určité miesta vyplýva aj z ďalších (osobitných) zákonov, ako napríklad zákaz vstupu do vojenských obvodov,
- orná pôda, lúky a pasienky v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie dobytok.
Lesné pozemky
Zvlášť je upravený vstup verejnosti na lesné pozemky, a to v zákone o lesoch (§ 30). V zásade je vstup na lesné pozemky povolený, no orgán štátnej správy môže z určitých dôvodov vstup na nevyhnutnú dobu verejnosti zakázať alebo ho obmedziť. V lesoch patria aj mnohé zákazy, najzaujímavejšie sú: zákaz zakladať ohne mimo vyznačených miest, zákaz jazdiť na bicykli mimo lesnej cesty, zákaz odnášať stromy a popadané drevo, zákaz voľne púšťať psov.
Ako sa správať na pozemkoch?
Právo na prechod po pozemku je potrebné vykonávať s ohľadom na práva vlastníka pozemku. To znamená nespôsobovať škodu, neodhadzovať odpadky a nekradnúť (plody, drevo a iné porasty). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že právo na vstup sa podľa zákona o ochrane prírody a krajiny vzťahuje len na prechod. Nemali by sme preto na cudzích pozemkoch bez dovolenia táboriť a stavať si provizórne, či trvalé obydlia.
Obydlie je prísne chránené
Zákon najviac chráni pozemky, ktoré sú súčasťou obydlia, a to tým, že porušovanie domovej slobody zaradil medzi trestné činy. Čo všetko zákon považuje za obydlie? „Trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.“ Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. V niektorých prípadoch (napr. ako člen nebezpečného zoskupenia) až osem rokov.
Športové podujatia vyžadujú súhlas vlastníka
Vyššie uvedené možnosti vstupu na cudzí pozemok sa týkajú najmä individuálnej rekreácie, nie hromadných podujatí. Ak sa na cudzom pozemku organizuje kultúrne alebo športové podujatie je v zásade potrebné mať súhlas vlastníkov pozemkov, na ktorých sa má podujatie konať. Z tohto pravidla existujú aj výnimky (napr. kultúrne podujatia na obecných pozemkoch, alebo niektoré športové podujatia v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 1/2014 Z. z.).
Štátne a obecné pozemky
Obec aj štát majú v majetkových súkromnoprávnych vzťahoch rovnaké postavenie ako iní vlastníci. Čo sa týka obecných pozemkov (napr. námestia), ich užívanie verejnosťou je upravené v zákone o obecnom zriadení nasledovne: „Majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.“
Viac rád, vzorov a judikátov z oblasti nehnuteľností nájdete v mojej knihe Pozemky, Stavby, Byty.
