Parlament nedávno schválil nový stavebný zákon, ktorý má byť účinný od 1.4.2024. Presný názov nového zákona je „zákon o výstavbe“ a jeho predkladateľom bol Štefan Holý. Zákon prešiel, napriek tomu, že proti nemu boli azda všetci okrem developerov – protestovali obce, mestá, odborníci, neziskovky, pamiatkári… Dokonca aj prezidentka, ktorá zákon podpísala, súčasne vydala stanovisko, kde zákon skritizovala a navrhla ho upraviť.
Ako vznikal nový stavebný zákon
K prvej verzii zákona bolo podaných približne 2000 pripomienok. Z uverejnených rozhovorov vyplývalo, že zámerom Holého bolo zákon dokončiť v pripomienkovom konaní. Inak povedané – napísali, čo chceli a čakali, že sa „muchy vychytajú“ v pripomienkovom konaní. Nižšie si popíšeme niektoré z mnohých odborných zlyhaní, ktorých sa predkladateľ Štefan Holý pri vypracovaní zákona dopustil.
1. Ignorovanie životného prostredia
Predkladateľ zákona v dôvodovej správe k zákonu uviedol, že zákon o výstavbe nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie. Ide o zarážajúcu nevedomosť alebo úmyselné popieranie reality. Ťažko nájsť zákon, ktorý by životné prostredie človeka ovplyvňoval viac ako zákon, podľa ktorého sa má schvaľovať ako bude životné prostredie vyzerať. Povoľovanie výstavby má priamy dopad na podmienky bývania, dopravu, hluk, zdravie, hygienu, požiarnu bezpečnosť, zachovanie pamiatok… Teda na všetko to, čo tvorí životné prostredie. V návrhu zákona, ktorý podľa predkladateľa nemá žiadny vplyv na životné prostredia, sa pojem „životné prostredie“ vyskytoval 18 – krát…
2. Nelogické vety v zákone
V pôvodnom návrhu zákona sme sa stretali s absurdnými a nelogickými konštrukciami. Príkladom bol § 34 ods 4. Podľa neho mal stavebný úrad stavebný zámer vždy odsúhlasiť. Nemohol sa rozhodnúť, či ho schváli, alebo zamietne, ako to je vždy, keď akýkoľvek úrad o niečom rozhoduje. Tu sa uvádzalo iba to, že stavebný úrad musí stavebný zámer vždy odsúhlasiť. Išlo o veľmi iracionálnu časť zákona. Nie je jasné, načo je dobré vydávať súhlas tam, kde nie je možnosť vydať nesúhlas. Tu chýbala elementárna logika.
3. Legalizácia čiernych stavieb
Hoci Štefan Holý opakovane tvrdil, že nový zákon skoncuje s nelegálnymi stavbami a ich dodatočným schvaľovaním, v zákone je to naopak. Paragraf 63 priamo upravuje postup na legalizáciu čiernych stavieb postavených v období od 1.1.1990 do 31.3.2024. Dá sa však očakávať, že v praxi sa bude tento paragraf zneužívať aj na novšie čierne stavby – žiadateľ jednoducho prehlási, že boli postavené skôr.
4. Len elektronické doručovanie
Bežní občania pocítia zákon vtedy, keď im v susedstve začne rásť napríklad bytovka a oni nebudú o ničom vedieť, pretože nesledujú elektronický systém alebo k nemu jednoducho nemajú prístup. Zákon počíta s tým, že účastníkom sa budú písomnosti doručovať len elektronicky. To v podstate znemožní ochranu práv tým občanom, ktorí sú počítačovo negramotní, nemajú internet alebo počítač. Inak povedané – zákon bude len pre bohatších a vzdelanejších.
5. Rozhodovacie právomoci projektantov
Zákon (§ 36 ods. 6, 7) počíta s tým, že projektanti budú sumarizovať pripomienky a vyjadrenia dotknutých subjektov (napr. susedov) pre stavebný úrad. V rámci povoľovacieho konania majú mať aj ďalšie významné právomoci. Takéto postavenie projektantov je v rámci nášho právneho poriadku raritou.
V čom je problém? Projektant je totiž súkromná osoba, platená stavebníkom a celkom iste zaujatá, preto nemôže spolurozhodovať o námietkach ďalších subjektov a chrániť verejné záujmy (životné prostredie, územné plánovanie, požiarne predpisy, hygienické požiadavky a pod.). Je to podobne absurdné, ako keby dôkazy pre súd „pripravovala“ len jedna strana sporu a až následne by ich súd takto „pripravené“ hodnotil.
Rozhodovať o právach iných môže v právnom štáte len nezávislý subjekt (napr. sudca, úradník) a všetky osoby, ktoré majú nejaký vzťah k účastníkom konania musia byť pre zaujatosť z rozhodovania vylúčené.
Záver
Nik nepopiera, že potrebujeme zrýchliť stavebné konania a dobrá myšlienka je aj presun stavebných úradov z obcí na štátne orgány. Tento nový zákon však znamená krok späť. Dúfame, že do jeho účinnosti (1.4.2024) sa ho podarí zrušiť.
Ak máte záujem prečítať si o nedostatkoch nového zákona viac, odporúčam článok Via Iuris.
Jedna odpoveď
Mám za to, že v dobrej viere prenesenie stavebných úradov na mestá a obce bolo chybou štátu, ktorá zabrzdila a naďalej brzdí rozvoj miest a obcí na slovenskú, celkovo brzdí rozvoj slovenská a jej obyvateľov. Dlhoročné naťahujúce sa stavebné konania je aj o korupcií, o skutočnostiach, že odvolacie konania a sťažnosti vybavuje orgán na ktorý sa občan Slovenska odvoláva a sťažuje, navršovaní úradníkov štátu, ale pre súčasnosť a budúcnosť aj o značne zhoršenie medziľudských vzťahov a to hlavne na dedinách, kde jeden druhého pozná z minulosti, ale spozná aj pre budúcnosť.
Aj na základe tohto celkového môjho vyjadrenia podporujem odňatie kompetencii stavebným úradom v obciach , ktoré im štát preneseným výkonom štátnej správy v minulosti prenechal a to aj napriek tomu, že Snem Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí so sídlom v Spišskej Belej zastupujúce mestá a obce okresu Poprad a Kežmarok nesúhlasí s odňatím kompetencie miest a obcí vo veci výkonu pôsobnosti stavebných úradov podľa nového zákona o výstavbe a žiada ponechanie tejto kompetencie mestám a obciam aj po 1.4.2024 pri akceptácii potrebných systémových zmien v stavebnej legislatíve.
ZMOS pôsobí v rôznych poradných a odborných komisiách legislatívy . ZMOS v rámci legislatívneho procesu, je povinne pripomienkujúcim subjektom, ale obhajuje a presadzuje iba záujmy územnej samosprávy do právnych predpisov nie jej obyvateľov.
V zmysle § 4 ods.3 písm. j) zák. 369/1990 Zb. : Obec pri výkone samosprávy obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, keď je obec v tomto smere pre jej niektorých obyvateľov nečinná – nič sa nedeje. Roky utekajú, slovensko starne,je nedostatok pracovnej sily napr. v súčasnosti dopravcov. Mladým (chtivým stavať RD) obyvateľom slovenska stavebne úrady bezdôvodne bránia vo výstavbe aj udaním dôvodov, ktoré nedávajú logiku a aj z uvedených dôvodov podporujem plnú digitalizáciu stavebných konaní od ohlásenia drobných stavieb až po megalomanské stavby. Stavebník si vždy môže odsúhlasiť uloženie podkladov v stavebnom konaní, ako dôkaz kontaktu stavebného úradu a stavebníka . A nič sa nedá zamlčať, alebo nedoložiť odvolaciemu orgánu, prokuratúre, súdom, vysvetľovať chránené územie po svojom, potrebu posudzovania podľa zákona EIA po svojom a pod….vo veci nekonať vôbec aj 10 rokov, lebo on zabudol, lebo to lebo to. Digitalizácia bude tlačiť úradníka na plnenie lehôt a nemôže byť vo veci nečinný. Digitálne kontakty znížia čas na doručenie,cestovanie , nestránkové dni stavebného úradu a pod….
Aj do zákona alebo usmernenia k zákonu nie je problém doručenia písomnosti poštou, osobne a pod. ak staviteľ nie je vybavený na spôsob elektronického doručovania.
Myšlienka legislatívca Štefana Holého bola dobrá a plne ju podporujem !!!! Drobnosti sa dajú upraviť resp. dorobiť. !!!