Niekedy potrebujeme Stavebný zákon s komentárom, ktorý by nám lepšie vysvetlil jeho ustanovenia. Pozrime sa bližšie na komentár k § 39a Stavebného zákona:
§ 39a
Rozhodnutie o umiestnení stavby
(1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
(2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
(3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
a) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené,
b) drobné stavby,
c) stavebné úpravy a udržiavacie práce,
d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,
e) reklamné stavby.
(4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
(5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121.
Stavebný zákon s komentárom:
Rozhodnutím o umiestnení stavby sa nepovoľuje samotná výstavba ani sa ním nepovoľuje užívanie stavby. Výstavba sa povoľuje stavebným povolením a užívanie kolaudačným rozhodnutím. Predmetom územného rozhodnutia je najmä určenie vzťahov medzi stavbou a jej okolím, aby neboli ohrozené verejné záujmy, napríklad aby nevznikalo nebezpečenstvo požiaru, znečistenia pôdy, či ovzdušia, dopravné preťaženie územia a pod. Vychádza sa pritom najmä z územného plánu (prípadne z urbanistickej štúdie) a právnych predpisov chrániacich verejné záujmy (napr. vyhláška č. 94/2004 Z. z.).
Okrem základných náležitostí podľa § 39 Stavebný zákon v ustanovení § 39a upravuje aj ďalšie náležitosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Výpočet náležitosti územného rozhodnutia v Stavebnom zákone nie je konečný, ďalšie náležitosti územného rozhodnutia upravuje § 47 Správneho poriadku a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Do budúcnosti by bolo vhodnejšie, keby zákonodarca upravil náležitosti územného rozhodnutia v jedinom predpise a jedinom ustanovení. Rozdelenie náležitostí rozhodnutia do viacerých zákonov spôsobuje neprehľadnosť a ťažšiu poznateľnosť právnych noriem.
Ustanovenie § 39a určuje tieto obsahové náležitosti rozhodnutia o umiestnení stavby:
– Určenie stavebného pozemku. Definícia stavebného pozemku je v § 43h SZ, pričom v územnom rozhodnutí by mal byť určený parcelným číslom, druhom pozemku, výmerou a katastrálnym územím.
– Umiestnenie stavby na stavebnom pozemku, vrátane grafickej prílohy. Z územného rozhodnutia by malo vyplývať aký druh stavby sa umiestňuje na stavebnom pozemku a kde presne.
– Určenie podmienok na umiestnenie stavby. Môže ísť napríklad o povinnosť, aby niektoré steny nemali okná a rešpektovalo sa súkromie suseda a pod.
– Určenie požiadaviek na obsah projektovej dokumentácie. Už v samotnom územnom konaní sa predkladá projektová dokumentácia pre územné konanie. Následne sa v územnom rozhodnutí môžu určiť požiadavky na projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie.
– Určenie času platnosti rozhodnutia (k času platnosti pozri § 40 SZ).
V odseku 2 zákon podrobnejšie definuje, aké podmienky pre umiestnenie stavby sa majú v rozhodnutí o umiestnení stavby určiť (podmienky pre napojenie na technické siete, podmienky pre súlad s okolitou architektúrou, podmienky pre ochranu prírody a pod.). Podmienkami územného rozhodnutia sa zabezpečuje súlad zámeru investora (navrhovateľa) s verejnými záujmami. Stavebný úrad teda vymedzí, čo musí stavba spĺňať, aby bola umiestnená v súlade s právnymi predpismi a stanoviskami dotknutých orgánov. Požiadavky pre umiestnenie stavby vyplývajú z mnohých právnych predpisov, medzi najdôležitejšie patrí vyhláška č. 532/2002 Z. z.
V praxi je veľmi dôležité určiť podmienky pre napojenie stavby na cestné komunikácie, t. j. určiť odkiaľ je zabezpečený prístup navrhovateľa k stavbe. Podľa ustanovenia § 47 písm. b) Stavebného zákona (SZ), stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Prístup nemá byť zabezpečený len fakticky, ale aj právne. Na zabezpečenie prístupu teda nestačí, že sa vybuduje prístupová cesta, ale je potrebné zabezpečiť aj právnu možnosť prístupu. Preto je potrebné 1. aby prístupová komunikácia bola napojená na verejnú komunikáciu, 2. aby mal stavebník právo prístupovú komunikáciu používať a 3. v prípade, že prístupová komunikácia neexistuje, aby mal zabezpečené právo vybudovať ju.
Účelom prístupu ku stavbe nie je samotná existencia prístupových komunikácii, ale najmä možnosť ich užívania, teda sprístupnenie stavby. Bolo by absurdné, aby stavebný zákon umožňoval budovanie stavieb, ku ktorým sa nedá dostať, t. j. sú neprístupné z verejnej komunikácie. Práve právnu možnosť vybudovania aj užívania prístupovej cesty by mal navrhovateľ preukázať už počas územného konania. Samotné vybudovanie prístupovej cesty je možné aj neskôr. Podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. musí byť prístupová cesta zhotovená v čase užívania stavby, t. j. postačuje ak je vybudovaná v čase keď stavebný úrad povoľuje užívanie stavby kolaudačným rozhodnutím.
Podmienky pre umiestnenie stavby, ktoré sú určené v stanoviskách dotknutých orgánov musia mať oporu v zákone alebo v inom právnom predpise, nepostačuje ak podmienky vyplývajú z technickej normy, hoci žiadny právny predpis na túto normu neodkazuje. Je neprípustné, aby dotknutý orgán požadoval niečo nad rámec platného práva, takéto stanovisko by bolo nezákonné a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
V odseku 3 je uvedené, kedy sa územné rozhodnutie na umiestnenie stavby nevyžaduje. Definícia drobnej stavby je v ustanoveniach § 139b ods. 7, 8, 9 Stavebného zákona. Udržiavacie práce sú definované v § 139b ods. 16 SZ a reklamná stavba v § 43 ods. 2 SZ.
V odseku 4 sú určené podmienky, za ktorých sa môže územné a stavebné konanie uskutočniť ako spojené konanie. Pre tento odsek je dôležitá definícia jednoduchej stavby uvedená v § 139b ods. 1, 2, 3. Spojenie územného a stavebného konania je upravené aj v § 39b ods. 5 SZ.
V odseku 5 je stavebnému úradu priznaná právomoc, aby za uvedených podmienok určil, že na jednoduchú stavbu sa nevyžaduje stavebné povolenie, ale postačuje ohlásenie stavby. V praxi často dochádza k omylu, keď sa občania domnievajú, že po ohlásení môžu začať s uskutočňovaním stavby. Podľa Stavebného zákona však treba ešte počkať na vyjadrenie stavebného úradu a ohlásenú stavbu možno začať stavať až na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky (§ 57 ods. 2 SZ).
