Pred tým ako vysvetlíme pojem „právny úkon“ je vhodné vysvetliť pojem „právna skutočnosť“)
Čo je právna skutočnosť?
Práva a povinnosti vznikajú alebo zanikajú na základe právnych skutočností. Právne skutočnosti sú skutočnosti reálneho sveta, s ktorými právo spája právne následky (zmenu práv a povinností). Podskupinou právnych skutočností sú aj právne úkony (napr. zmluva, výpoveď).
Právne skutočnosti delíme na subjektívne a objektívne. Subjektívne sú prejavom ľudskej vôle (výpoveď, zmluva…), objektívne vznikajú nezávisle od nej (uplynutie lehoty, smrť…). Objektívne nazývame aj právnymi udalosťami.
Čo je teda právny úkon?
Právne úkony sú subjektívnymi právnymi skutočnosťami. Sú prejavom ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Právny úkon je teda určité správanie osôb, ktoré má právne následky.
Právne následky môže mať napríklad v podobe vzniku určitého práva alebo povinnosti, prípadne v podobe zániku práva či povinnosti.
Asi najbežnejším právnym úkonom, s ktorým sa stretávame, je zmluva. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje správanie aspoň dvoch osôb. Tým, že tieto osoby napíšu a podpíšu určitú listinu, uzavrú svojím konaním zmluvu. Zmluva potom spôsobuje konkrétne právne následky, ktoré spočívajú v tom, že zmluvným stranám vznikajú práva a povinnosti vyplývajúce priamo zo zmluvy alebo zo zákona. Napríklad s kúpnou zmluvou zákon spája povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.
Náležitosti právneho úkonu
Aby bol právny úkon platný, musí spĺňať náležitosti vôle, prejavu vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny úkon uskutočňujú.
- Vôľa prejavená v právnom úkone musí byť slobodná (nevynútená násilím…), vážna (nie vtip…), bez omylu (§ 49a OZ).
- Prejav vôle musí byť zrozumiteľný, určitý, a ak to zákon vyžaduje, musí byť urobený v predpísanej forme (písomnej).
- Predmet, teda správanie, na ktoré sú účastníci právneho úkonu oprávnený alebo povinní, musí byť dovolený, možný a v súlade s dobrými mravmi. Zároveň sa právnym úkonom nesmie obchádzať zákon.
- Subjekt, ktorý robí právny úkon, musí mať spôsobilosť na právne úkony (§ 8 OZ). Spôsobilosť na právne úkony u právnických osôb (združenia, s r. o., a.s. …) vzniká zároveň s ich vznikom.
Obsah (obsahové náležitosti) právneho úkonu
Pri konkrétnych právnych úkonoch Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy určujú čo má byť v jednotlivých typoch právneho úkonu uvedené. Napríklad Zákonník práce vyžaduje na platnosť pracovnej zmluvy, aby v nej bol dohodnutý deň nástupu do práce, mzdové podmienky, druh práce a miesto výkonu práce.
Druhy právnych úkonov
Právne úkony rozlišujeme podľa rôznych kritérií na jednostranné (odstúpenie, výpoveď…) a viacstranné (zmluvy), na adresované a neadresované, pomenované a nepomenované atď..
Významné je najmä delenie na pomenované (typické) a nepomenované (atypické), ktoré zohľadňuje tú skutočnosť, že účastníci sa v občianskoprávnych vzťahoch môžu dohodnúť aj na zmluve, ktorú zákon neupravuje a nepomenúva. Musia však rešpektovať obsah a účel Občianskeho zákonníka (§ 51 OZ).
Typy a druhy právnych úkonov:
1. základné členenie:
- typické právne úkony – také úkony, ktoré pre ich častý výskyt právny poriadok upravuje v osobitných a ustálených formách, ktoré špeciálne pomenúva, z toho dôvodu sa označujú ako pomenované (nominálne) právne úkony
- atypické právne úkony – vzhľadom na ich malý spoločenský význam, nie sú výslovne upravené a nie sú právnymi normami ani pomenované (nazývajú sa aj inominátne alebo nepomenované)
- zmiešané právne úkony – sú kombináciou rôznych typov právnych úkonov
2. z hľadiska počtu strán:
- jednostranné (unilaterálne)- prejav vôle jednej strany /závet, výpoveď, započítanie/
- dvojstranné (bilaterálne)- zložené z dvoch zhodných jednostranných úkonov /zmluva, dohoda/
- viacstranné (unilaterálne)
3. podľa toho, či je prejav vôle niekomu adresovaný:
- adresované
- neadresované: právna teória niekedy poukazuje na rozdiely v právnych úkonoch, ktoré: 1. sa priamo nedotýkajú práv a záujmov tretích osôb (verejná súťaž), 2. zasahujú do sféry záujmov tretích osôb, ale tieto môžu ich následky odvrátiť (závet)
4. podľa toho, či patrí k podstate právneho úkonu len prejav vôle alebo sa vyžaduje aj určité reálne správanie:
- vôľové: na vznik vôľového stačí prejav vôle
- reálne: na vznik treba aj určité reálne správanie (zmluva o vklade – prijatie vkladu)
5. z hľadiska existencie kauzy:
- kauzálne (väčšina úkonov je obligatórne kauzálna)
- abstraktné
(kauzou sa rozumie bezprostredný ekonomický dôvod vzniku právneho úkonu, napr. ekonomická výhodnosť)
6. z hľadiska vyjadrenia kauzy:
- obligatórne kauzálne: musí byť kauza vyjadrená, inak je právny úkon neplatný (vydedenie)
- obligatórne abstraktné: kauza nesmie byť vyjadrená pod sankciou neplatnosti (záväzky z cenných papierov)
- fakultatívne kauzálne: kauza v nich môže, ale nemusí byť vyjadrená
7. podľa okamihu nastúpenia právnych účinkov:
- právne úkony medzi živými (inter vivos)
- pre prípad smrti (mortis causa)
8. podľa toho, či účastník, ktorý robí právny úkon vyžaduje do druhej strany nejakú odplatu:
- odplatné
- bezodplatné
- zmiešané – právne úkony, ktoré sa síce robia za odplatu, ale táto je nižšia, než hodnota plnenia získaného za odplatu
9. podľa toho, či sa na platnosť vyžaduje nejaká forma:
- formálne (napr. písomná zmluva o predaji pozemku),
- neformálne (nie sú predpísané žiadne požiadavky na formu)
10. dvojstranné sa ďalej delia na:
- synalagmatické – úkony, pri ktorých je plnenie vzájomne podmienené
- asynalagmatické – úkony, pri ktorých nie je táto vzájomná viazanosť
11. podľa spôsobu prejavu vôle:
- výslovné – (vyjadrené slovami – ústne či písomne)
- konkludentné – (vyjadrené inak ako slovami, napríklad gestami)
Zmluvná voľnosť v občianskom práve sa prejavuje aj v ustanovení § 853 OZ, podľa ktorého si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
