Základným predpisom pre vedenie pozemkovej knihy bolo Pozemkovoknižné nariadenie č. 222/1855 r. z. a príslušné ustanovenia ABGB. Okrem toho, vedenie pozemkových kníh riešili aj ďalšie predpisy.
Čo je pozemková kniha?
V pozemkovej knihe sa evidovali všetky nehnuteľnosti patriace do katastrálneho územia (okrem verejného majetku – pozemky pod cestami, vodnými tokmi, námestiami), vecné práva, ktoré sa na ne vzťahovali, vlastníci a iné dotknuté osoby. Pozemková kniha sa viedla pre každé katastrálne územie samostatne a bola verejná. Zápis do nej nemal len evidenčnú povahu, ale v niektorých prípadoch bol aj podmienkou pre vznik vecného práva. Napríklad, ak sa predával pozemok na základe zmluvy, nový vlastník nadobudol vlastníctvo k pozemku zápisom do pozemkovej knihy ku dňu doručenia žiadosti o zápis. Zápisy v pozemkovej knihe, najmä tie do roku 1918, sú v rôznych jazykoch, napr. v Nemčine, či Poľštine, najčastejšie však v Maďarčine.
Časti pozemkovej knihy
Pozemková kniha sa skladá z týchto častí:
- zápisnice alebo pozemkové vložky (od roku 1886),
- zoznam vlastníkov,
- zoznam (register) parciel,
- zoznam oprávnených,
- katastrálna (pozemkovoknižná) mapa,
- zbierka listín,
- archív.
Pozemkovoknižný poriadok nazýva pozemkovoknižné mapy ako „polohopisné nákresy“ pretože pri zakladaní pozemkových kníh neboli vyhotovené mapy s geometrickou presnosťou, ale len ako náčrty (často „od oka“). Účelom týchto máp (spravidla bez mierky) bolo len označiť pod akými číslami sú pozemky vedené v pozemkovej knihe. Neslúžili na presné zakreslenie hraníc parciel ani pre výpočet ich výmery. Pozemkovoknižné mapy vyhotovené neskôr k pozemkovoknižným vložkám sú už presnejšie (obvykle mierka 1:2880).
Rozdiel medzi zápisnicami (protokolmi) a vložkami bol ten, že zápisnice sa zakladali podľa jednotlivých vlastníkov. Každý vlastník sa zapísal len do jednej zápisnice a v zápisnici mohlo byť viacero pozemkovoknižných telies, pričom jednotlivé telesá sa rozlíšili pomocou označenia krížikom (* alebo +). Na druhej strane vložky sa zakladali podľa pozemkovoknižných telies – každé teleso sa zapísalo osobitne do jednej pozemkovoknižnej vložky. Ak sa prevádzala jedna alebo len niektoré parcely z pozemkovoknižného telesa, museli sa odpísať do novej vložky. Pri odčlenení časti pozemku sa vyžadoval geometrický (polohopisný) plán.
Pozemkovoknižné vložky a zápisnice sa delili na tri listy:
- list majetkovej podstaty (A),
- list vlastníctva (B),
- list tiarch (C).
Druhy zápisov do pozemkovej knihy
vklad (intabulácia) – zapisoval sa ním vznik alebo zánik vecného práva,
záznam (prenotácia) – podmienečný zápis, ktorý zaisťoval prednosť a musel byť dodatočne „ospravedlnený“ (rozhodnutím súdu alebo dotknutou osobou) – § 438 ABGB,
poznámky – nezapisoval sa nimi vznik ani zánik vecného práva, ale informácia významná pre nakladanie s nehnuteľnosťou (maloletosť, súdny spor a pod.)
Súčasnosť pozemkových kníh
Význam pozemkových kníh upadal od roku 1951, kedy bola novým Občianskym zákonníkom (č. 141/1950 Zb.) zrušená konštitutívnosť zápisov v pozemkovej knihe. Tým bola odstránená hlavná motivácia účastníkov zmlúv, aby vykonali zápis do pozemkovej knihy. Vedenie pozemkovej a železničnej knihy bolo definitívne ukončené zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností (§10 ods. 2 ). V súčasnosti pozemkové knihy spravujú katastrálne odbory okresných úradov a sú naďalej využívané pri preukazovaní vlastníctva.
Viac o pozemkovej knihe sa dozviete v knihe Pozemkové právo.
