Oprava ROEP a zmätky v judikatúre

Najvyšší súd niekedy pri písaní Zbierky stanovísk „dotvára“ vlastné rozsudky a pozmeňuje formulácie, čo môže neraz spôsobiť nesprávny výklad zákona zo strany krajských súdov. Stretol som sa s tým aj v prípade, ktorý som rozhodoval ešte ako úradník na katastri.

Zbierka stanovísk rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je dokument, kde najvyšší súd uverejňuje najdôležitejšie rozhodnutia, ktorými by sa následne mali „inšpirovať“ aj nižšie súdy. Robí sa to tak, že sa z rozhodnutia vytiahnu najdôležitejšie myšlienky a toto „zhrnutie“ sa spolu s rozhodnutím zverejní v zbierke stanovísk. Tieto „zhrnutia“ sú samozrejme veľmi užitočné, pretože netreba čítať celé rozhodnutie, no niekedy pri nich vznikajú chyby.

Rozpor medzi zbierkou stanovísk a rozhodnutím najvyššieho súdu

Tak sa stalo aj v jednom prípade, ktorý som riešil ešte ako úradník. Kým najvyšší súd v konaní č. 10Sžo/301/2015 konštatoval toto: „konanie podľa § 7 ods.6 zákona č. 180/1995 Z.z. slúži len na zmenu údajov ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, nie na určovanie vlastníctva k pozemkom.“, do zhrnutia sa už dostala myšlienka, že do právomoci katastra nepatrí rozhodovať v prípade „sporu o vlastníctvo“ (pozri obrázok – červenou). Takto zhrnutie vyzerá v zbierke stanovísk:

Deformáciu pôvodného právneho názoru dokončil Krajský súd v Žiline v konaní 30S/48/2021, kde uviedol, že:

„Postup podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. je limitovaný svojím charakterom, nakoľko vychádza z údajov, ktoré boli zistené v rámci ROEP, prípadne ďalších, ktoré predložil účastník za účelom prijatia záverov. Dôkazy musia byť takej sily, aby bezpochyby preukázali vlastníctvo. Ak by sa však zapísaný vlastník bránil, tak nemožno zapísať vlastníctvo žiadateľa o opravu, nakoľko o takejto spornej otázke nemá právomoc rozhodovať orgán verejnej správy, ale len v rámci uplatnenej určovacej civilnej žaloby všeobecný súd.“

V čom spočíva pochybenie krajského súdu?

Krajský súd v Žiline svojim výkladom § 7 ods. 6 v podstate tvrdí, že kataster nemôže rozhodovať v prípadoch, keď sa zapísaný vlastník „bráni“. To v podstate znamená, že kataster ako orgán bez právomoci musí takéto konanie zastaviť. To je však v priamom rozpore s postupom najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku uvedenom v zbierke rozhodnutí, potvrdil zamietavé rozhodnutie katastra, a tým aj právomoc katastra rozhodnúť vo veci (t. j. zamietnuť návrh).

Nesprávna interpretácia zo strany Krajského súdu v Žiline bola podľa mňa sčasti zapríčinená tým, že sa do zbierky stanovísk najyššieho súdu dostala veta, ktorú Najvyšší súd SR v konaní č. 10Sžo/301/2015 nikdy nepoužil.

Tieto zmätky pravdepodobne spôsobilo najmä slovné spojenie „v prípade sporu o vlastníctvo“, ktoré bolo použité v zbierke stanovísk, no v samotnom rozhodnutí sa nevyskytovalo. Kým Najvyšší súd SR v rozhodnutí hovorí o tom, že v konaní o zmene ROEP sa nerozhoduje o spore a ani o určení vlastníckeho práva (pretože je to konanie o zmene ROEP, nie konanie o určení vlastníckeho práva), krajský súd si to už vyložil tak, že vždy keď jeden účastník nesúhlasí (bráni sa), kataster stráca právomoc rozhodnúť o zmene ROEP.

Takáto strata právomoci v priebehu správneho konania je niečo, s čím sa v podstate v našom práve ani nestretneme a naozaj ťažko by sme hľadali správne konanie, na ktorého začiatku mal správny orgán právomoc rozhodnúť a následne ju v dôsledku vyjadrenia (obrany) druhého účastníka stratil. Krajský súd dospel k veľmi raritnému a podľa všetkého k nesprávnemu výkladu.

Úmysel zákonodarcu

Týmto výkladom by konanie podľa § 7 ods. 6 úplne stratilo svoj účel, pretože takmer vždy sa budú účastníci sporiť (brániť). Často ide o vymazanie jedného vlastníka a zapísanie iného, a teda ide o to, či budete mať o pozemok menej alebo viac. Účelom tohto konania nebolo riešiť len „zrejmé nesprávnosti“ a málo reálne prípady, keď sa žiadny účastník „nebráni“, ale podľa dôvodovej správy, malo toto konanie slúžiť práve na odbremenenie súdov od sporov o určení vlastníctva. A ako by bolo možné odbremeniť súdy od sporov, ak sporné prípady kataster nemože riešiť?

Citácia z dôvodovej správy k novele (č. 419/2002 Z. z.), ktorou sa zaviedla možnosť opravy ROEP podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.:

„Diferencovaný postoj k spôsobu odstraňovania chýb vyskytujúcich sa v schválených alebo už zapísaných registroch zo strany správnych orgánov vyžaduje prijatie zásadného a vecného prístupu k riešeniu danej problematiky. Oprava chýb v údajoch o právnych vzťahoch vnesených do operátov katastra nehnuteľností zápisom rozhodnutia o schválení registra cestou žalôb o určení vlastníctva sa vzhľadom na vyťaženosť orgánov justície javí ako spoločensky neúnosné. Oprava chýb cestou rozhodnutia správneho orgánu ktorý rozhodnutie vydal a jeho následným zápisom v katastri nehnuteľností predstavuje najoptimálnejší a z časového hľadiska najprijateľnejší postup.“

Záver

Zdá sa, že aj pri písaní zbierky stanovísk nastávajú pochybenia a aj nevinné zmeny formulácii môžu nakoniec zapríčniť úplne nový výklad právneho predpisu zo strany nižších súdov.

Kataster môže rozhodovať aj o oprave ROEP v prípadoch, keď si dvaja alebo viacerí účastníci odporujú (je medzi nimi spor o určitej otázke). Aj preto Najvyšší súd SR v konaní č. 10Sžo/301/2015 potvrdil rozhodnutie katastra. Nakoniec, konanie o oprave ROEP zákonodarca zaviedol práve preto, aby odbremenil súdy od sporov o určení vlastníckeho práva. Viac na tému „sporných otázok“ v katastrálnych konanioach nájdete v mojom príspevku z katastrálnej konferencie.

Viac takýchto článkov môžete odoberať, ak sa pridáte k sledovaniu mojej stránky na facebooku: https://www.facebook.com/pozemkystavbybyty