Na prekvapenie odbornej aj laickej verejnosti, ministerstvo dopravy predložilo na pripomienkovanie nový stavebný zákon. Navrhovaný zákon má nahradiť kritizovaný a nepripravený zákon od Štefana Holého, ktorý už bol parlamentom schválený, ale jeho účinnosť sa odkladala.
Ďalší pokus o nový stavebný zákon predkladá minister dopravy Jozef Ráž. Materiál je v pripomienkovom konaní do 15.8.2024.
Čo prináša nový stavebný zákon?
Predkladateľ ohľadom cieľov nového zákona uvádza:
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívaná terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady.
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva,;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti navrhovaného stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
Plusy a mínusy
Ako pozitívum vnímam, že sa upúšťa od plánovanej elektronizácie stavebného konania. Výlučne elektronická forma by znemožnila prístup k ochrane práv veľkému množstvu občanov, ktorí nie sú počítačovo gramotní a nemajú internet. Oceňujeme aj snahu, aby obvod stavebného úradu mal určitý počet obyvateľov a aby zanikli malé stavebné úrady, ktoré často nedokázali zabezpečiť dodržiavanie zákona a odbornosť pri povoľovaní stavieb.
Lepším riešením by však bolo, ak by stavebné úrady spravoval štát, nie obce. V súčasnosti sú v obciach silné väzby medzi voličmi a starostami ovládajúcimi stavebné úrady, čo zvyšuje pravdepodobnosť korupcie. Nepochopiteľné je tiež konštatovanie v dôvodovej správe, že návrh stavebného zákona nemá vplyv na životné prostredie. Ťažko nájdete zákon, ktorý životné prostredie ovplyvňuje viac ako práve stavebný zákon. Len slovné spojenie „životné prostredie“ sa v zákone spomína 15-krát… Takéto ignorovanie reality naznačuje neodbornosť tvorcov zákona.
Proces schvaľovania nového zákona môžete sledovať TU.
