Je krádež pozemku trestný čin?
Ak sú splnené zákonné podmienky, krádež pozemku je trestným činom. Stretávame sa s ňou najmä vo forme nelegálneho oplocovania pozemkov. Časté je to pri obecných a mestských pozemkoch.
Krádež a Trestný zákon
Trestný zákon v § 212 definuje niekoľko spôsobov ako možno spáchať trestný čin krádeže, pričom na krádež pozemkov sa vzťahuje najmä tento základný spôsob (§ 212 ods. 1 písm a/ TZ):
„Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a pôsobí tak malú škodu … potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Pri ďalších spôsoboch spáchania krádeže (napr. pri väčšej škode, či pri okradnutí chránenej osoby) môže byť trest aj vyšší.
Musí ísť o cudziu vec
Vecou je v tomto prípade pozemok. Trestný zákon tento trestný čin definuje vo vzťahu ku všetkým veciam, teda k hnuteľným, aj nehnuteľným (pozri § 103 TZ). Pre Trestný zákon je irelevantné, či je vec mobilná, alebo to, či ju zlodej presunie.
Ďalšou podmienkou je, že zlodej pozemku musí ukradnúť pozemok niekoho iného („cudziu vec“). Keďže v zmysle § 17 Trestného zákona sa pri krádeži vyžaduje úmyselné zavinenie, zlodej musí vedieť, že ide o pozemok niekoho iného. Vlastný pozemok nemožno ukradnúť.
Prisvojenie tým, že sa jej zmocní
Podľa Trestného zákona sa prisvojením rozumie „odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.“
Odňatím z dispozície vlastníka alebo oprávnenej osoby bude najmä znemožnenie výkonu vlastníckych práv k pozemku t. j. zabránením užívania pozemku (napr. oplotením), zabránením predaja pozemku (napr. prepísaním vlastníka v katastri), zabránením držby pozemku a pod..
Nemusí ísť len o odňatie z dispozície vlastníka, ale aj z dispozície inej oprávnenej osoby (napr. nájomcu).
Pojem „zmocnenie“ Trestný zákon nedefinuje. Z iných ustanovení zákona, z bežného chápania krádeže, ako aj z Krátkeho slovníka slovenského jazyka 4 (2023) môžeme „zmocnenie sa“ definovať ako: získať silou, opanovať, či ovládnuť. V prípade pozemku sa to bude realizovať najmä jeho fyzickým obsadením a faktickým vylúčením vlastníka z užívania pozemku, t. j. najmä zabránením vstupu na pozemok jeho oplotením.
Dôležité je uvedomiť si, že krádežou sa nemení vlastník veci (pozemku), ale len jej držiteľ. Zlodej je teda neoprávnený držiteľ, no nie je vlastník a preto nemôže ani platne vec predať, či darovať (nik nemôže na iného previesť viac práv ako sám má).
Určenie škody
Škodou sa podľa Trestného zákona nerozumie len úbytok na majetku poškodeného, ale aj prospech získaný páchateľom. V prípade krádeže pozemku bude škoda spravidla zodpovedať ujme na vlastníckych právach okradnutej osoby a tiež aj v bezdôvodnom obohatení páchateľa. Vylúčená nie je ani škoda na ušlom zisku.
Aby išlo o krádež podľa § 212 ods. 1 písm a) Trestného zákona, musí byť spôsobená aspoň malá škoda, čo je škoda nad 266 eur (§ 125 TZ).
Súvisiace trestné činy
S krádežou pozemku môžu súvisieť aj iné trestné činy ako je podvod, sprenevera, falšovanie verejných listín a podobne. Neraz pôjde o súbeh viacerých trestných činov.
O trestných činoch súvisiacich s pozemkami sa viac dozviete v knihe Pozemkové právo a o podvodoch s pozemkami sa dočítate v knihe Pozemky, Stavby, Byty.
