Čo je katastrálny bulletin?
Katastrálny bulletin je súbor otázok a odpovedí na problémy z katastrálnej praxe. Vydáva ho Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Bulletin je často nápomocný pre spoznávanie rozhodovacej činnosti katastra, avšak býva aj ukážkou nekvalitnej právnej argumentácie.
O právnikoch sa hovorí: koľko právnikov, toľko názorov. Pri argumentácii sa ale často ukáže, že mnohé „názory“ sú len holé tézy bez opory v zákonoch, či v právnej teórii. Bohužiaľ, takéto holé tézy často ponúka aj katastrálny bulletin. Niekedy idú proti základným právnickým poučkám. Na bulletine si môžeme ukázať ako takáto nekvalitná (často v podstate žiadna) argumentácia vyzerá. Jeden príklad z prvej otázky bulletinu č. 2/2018:
Príklad
V učebnici občianskeho práva (Lazar, J.: Občianske právo hmotné 1. Iura Edition, 2006, s. 133.) sa píše, že absolútne neplatnú zmluvu, nemožno dodatočne opraviť (urobiť platnou). Nie je to len v tejto učebnici, ide o všeobecne uznávané pravidlo. Katastrálny bulletin však tento základný poznatok občianskeho práva vyvracia, pričom to nijako nezdôvodňuje.
V prvej otázke bulletinu č. 2/2018 sa riešil prípad, keď niekto v zmluve prevádza iba niektoré zo svojich urbárskych podielov (t. j. v zmluve sú uvedené len niektoré pozemky spoločnej nehnuteľnosti). Keďže zákon prikazuje, aby sa prevádzali všetky podiely (na všetkých pozemkoch urbára), takáto zmluva odporuje zákonu a je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútnu neplatnosť zmluvy nemožno podľa právnej teórie odstrániť. Bulletin to však pripúšťa. Podľa odpovede v bulletine postačuje, ak zmluvná strana vyhotoví dodatok ku zmluve a zahrnie do nej aj zostávajúce podiely (resp. pozemky). K takejto „opravenej“ zmluve údajne možno povoliť vklad, t. j. zapísať ju do katastra.
Základnou otázkou neplatnosti zmluvy sa bulletin vôbec nezaoberá a nijako nezdôvodňuje ako sa môže neplatná zmluva premeniť na platnú. Nejde pritom o maličkosť. Neplatnosť zmluvy je najzávažnejšou vadou akú môže zmluva mať. Neplatná zmluva nemá žiadne právne účinky, z pohľadu práva akoby neexistovala. Ak sa aj nový vlastník zapíše do katastra, de iure nič vlastniť nebude. Neplatnou zmluvou totiž vlastníctvo nadobúdať nemožno.
Uvedený postup je aj v rozpore s katastrálnym zákonom (§ 42 ods. 4), ktorý umožňuje dodatok k zmluve vyhotoviť len ak ide o odstránenie chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností.
Judikatúra
„Prerábanie“ neplatných zmlúv na platné je aj v rozpore s názormi slovenských súdov:
Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
(R 39/1998)
Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len s ohľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Znamená to, že právny úkon, ktorá v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám, a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným (a naopak).
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006)
Na záver
Každý sa môže pomýliť. Mojim cieľom nie je hľadať každú chybu a následne o nej napísať článok. Na neplatné dodatky ale neupozorňujem prvý raz. Poukazoval som na to aj na katastrálnej konferencii v roku 2017, no v bulletine naďalej čítam rovnaký právny názor a, čo je horšie, stále bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Problémom teda nie je iba iný (i keď podľa mňa nesprávny) názor, ale najmä absencia vysvetlenia.
