Chyby katastrálnych úradov: Liptovský Mikuláš

Každý robíme občas chyby. Aj v katastrálnych konaniach sa stretávame s pochybeniami úradníkov. Málo z týchto pochybení sa nakoniec dostane na svetlo sveta, pretože účastníkov často tlačí čas a radšej pristúpia aj na nezákonné požiadavky katastra, akoby sa odvolali, či nebodaj súdili niekoľko mesiacov.

Pochybenia katastra však znamenajú nielen predĺženie konania, ale aj ďalšie výdavky na právnikov, ušlý zisk, stres a rôzne nepríjemnosti, preto považujem za potrebné na tieto pochybenia upozorňovať a dúfam, že tým prispejem k zjednoteniu a zlepšeniu činnosti katastrálnych odborov.

Začneme katastrálnym odborom na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš.

Žiadajú spoluvlastnícky podiel tam, kde spoluvlastníctvo nie je

Nie sú to ani 3 roky, čo úradníčka katastrálneho odboru prerušila vkladové konanie a žiadala, aby účastník konania doplnil do návrhu spoluvlastnícky podiel. Katastrálny zákon naozaj požaduje, aby bol v návrhu na vklad uvedený spoluvlastnícky podiel, táto požiadavka sa však logicky vzťahuje iba na konania, ktoré sa týkajú nehnuteľností v spoluvlastníctve (napr. ak sa predáva podiel 1/3 pozemku). Problém ale bol, že konanie sa v tomto konkrétnom prípade netýkalo nehnuteľností, ktoré by boli v spoluvlastníctve. Navrhovatelia teda nemohli žiadny spoluvlastnícky podiel do návrhu uviesť, pretože návrh sa žiadneho spoluvlastníckeho podielu netýkal. Všetky nehnuteľnosti vlastnili účastníci konania v celosti.

Úradníčka nielen žiadala doplniť podiel do návrhu, ale aj do zmluvy, čo už nemá oporu ani pri mechanickom výklade textu katastrálneho zákona. Ten totiž v § 42 uvádza „polopate“, že podiel sa v zmluve uvádza „ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov“. Kde však nie je spoluvlastníctvo, nemožno ani žiadny podiel uviesť.

V rámci osvety ešte uvádzam, čo slovo „podiel“ znamená podľa Krátkeho slovníku slovenského jazyka 4 (2003):

podiel -u L -e mn. -y m.:

1. časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu: dostať, vybrať si svoj p.
2.  účasť (význ. 1): náš p. na úspechu
3.  mat. výsledok delenia

Žiadajú uviesť rozsah vecného bremena, hoci zákon to nepožaduje

Ďalším pochybením, s ktorým som sa stretol na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, bola žiadosť vkladárky, aby účastníci konania doplnili v akom rozsahu sa vecné bremeno vzťahuje k pozemku. Napriek tomu, že v zmluve bolo uvedené, že vecné bremeno sa vzťahuje k pozemku, vkladárka prerušila konanie a žiadala do zmluvy doplniť, či je vecné bremeno k celému pozemku alebo len k jeho časti (v druhom prípade by bol potrebný aj geometrický plán).

Je to rovnako neopodstatnená požiadavka, ako keby pri predaji pozemku žiadal úrad uviesť, či sa predáva celý pozemok, alebo len jeho časť. Je to o to nepochopiteľnejšie, že vecné bremená k pozemkom Okresný úrad Liptovský Mikuláš bežne zapisuje aj bez toho, aby účastník uviedol, že ide pozemok „v celom rozsahu“. Nielenže teda ide o nezákonnú požiadavku úradu, ale aj o odklon od vlastnej praxe okresného úradu. Zdá sa, že na tomto úrade každý vkladár(ka) rozhoduje inak.

Nepredvídateľnosť a nejednotnosť v postupe úradov je častým problémom katastra a je aj v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, kde zákon požaduje „aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“

Tu je príklad listu vlastníctva, kde OÚ LM raz zapísal vecné bremeno so slovným spojením „v celom rozsahu“ a dva-krát bez tohto slovného spojenia:

V rubrike budem pokračovať. Poteším sa aj podnetom od vás.

Nové články môžete sledovať na mojom facebooku.