Reštitúcie sa stali dôležitým pojmom v našej legislatíve najmä po nežnej revolúcii v roku 1989.
Na základe ústavného zákona č. 100/1990 Zb. došlo k zrovnoprávneniu všetkých foriem vlastníctva, a to s účinnosťou dňa 23.4.1990. Štát zároveň pristúpil k napraveniu niektorých majetkových krívd z minulosti, keď bolo mnohým osobám odňaté vlastnícke právo bez primeranej náhrady (napr. vyvlastnením, alebo konfiškáciou). K poštátneniu dochádzalo napríklad rôznymi nariadeniami, výmermi, rozhodnutiami, či priamo zo zákona.
Čo sú teda reštitúcie?
Náprava majetkových krívd sa nazýva reštitúcia, t. j. obnovenie pôvodného stavu. Na vykonanie reštitúcii bolo vydaných niekoľko zákonov, ktoré riešili početné situácie, za ktorých dochádzalo v minulosti k majetkovým krivdám.
Akú formu mali reštitúcie?
Náprava týchto krívd sa mala vykonať predovšetkým obnovením pôvodného stavu – navrátením vlastníckych práv.
Nie vždy to však bolo možné (napr. ak bol na pozemku zriadený cintorín), preto sa často poskytovala vecná náhrada (napr. náhradný pozemok), alebo finančná náhrada. Nárok na vydanie veci alebo na finančnú náhradu (reštitučný nárok) musela oprávnená osoba uplatniť v zákonom určenej lehote, inak nárok zanikol. Oprávnenou osobou nemusel byť len pôvodný vlastník, ale ak zomrel, mohli to byť aj jeho príbuzní a dedičia. Reštitučný nárok sa uplatňoval u povinnej osoby, ktorá v tom čase užívala pozemok, a niekedy sa musel súčasne uplatniť aj na príslušnom štátnom orgáne. Reštitučné konania boli spravidla oslobodené od súdnych a správnych poplatkov.
Viac podrobností o reštitúciach sa dozviete v knihe Pozemkové právo.
