V júni 2023 som sa zúčastnil svojho prvého zasadnutia ako člen stavebnej komisie mesta Žilina. Táto komisia, rovnako ako iné komisie, je poradným orgánom pre mestské zastupiteľstvo a sú v nej prerokovávané návrhy, o ktorých budú poslanci následne hlasovať na mestskom zastupiteľstve. Skladá sa väčšinou z poslancov a z odborníkov na jednotlivé oblasti.
Diskusia bola slušná a zaujímavá. Predmetom diskusie bol aj verejný majetok, konkrétne mestské pozemky. Z rokovania by som vypichol dva momenty:
1. Mesto schvaľuje prevody povrchne
Toto nie je problém len mesta Žilina, ale všeobecne panujúca prax. Ak mesto alebo obec schvaľuje predaj vlastného majetku, poslanci bežne nehlasujú o návrhu predajnej zmluvy, ale len o cene a o subjekte, ktorému sa má ten ktorý pozemok predať. Ostatné zmluvné podmienky obvykle nepoznajú – chýba návrh zmluvy. Takéto schvaľovanie je pomerne povrchné.
Asi nikto z nás by neodsúhlasil predaj svojho domu alebo pozemku, ak by poznal len cenu a osobu kupujúceho a ostatné zmluvné podmienky by mu neboli známe. Každý si pred podpísaním a odsúhlasením zmluvy najprv túto zmluvu prečíta, pričom ho nezaujíma len cena, ale aj platobné podmienky, zodpovednosť za vady, záručná doba, možnosti odstúpenia, zmluvné pokuty… Mestskí a obecní poslanci však bežne odklepnú predaj bez toho, aby vedeli, či kúpna cena bude zaplatená za 5 mesiacov alebo 5 rokov a podobne… Väčšinu zmluvných podmienok jednoducho nepoznajú.
Oproti tomu akí sme opatrní pri nakladaní so súkromným majetkom, stále sme si nezvykli, že aj verejný majetok (mestský či obecný) si zaslúži rovnakú pozornosť, ak nie väčšiu…
2. Občanovi, ktorý protiprávne ohradí pozemok, tento pozemok bez problémov predajú
Je zaujímavé kam sa až pri nakladaní s mestskými pozemkami dá zájsť za všeobecného súhlasu poslancov. Na zasadnutí komisie prešlo niekoľko návrhov a pravdepodobne ich bolo veľa aj v minulosti, keď mesto predalo pozemok občanovi, ktorý ho nelegálne a bezodplatne niekoľko rokov užíval. Inak povedané, odklepol sa predaj pozemku, ktorý si niekto na niekoľko rokov prisvojil (ukradol).
Dokonca to bol podľa navrhovateľa (primátora) prípad „hodný osobitného zreteľa“. Čiže sa nemusí použiť ani súťaž a ostatní občania sa nemôžu o tento pozemok uchádzať. V rozpore s dobrými mravmi a aj s účelom zákona sa tento pozemok predá niekomu, kto ho nelegálne užíval a namiesto riadnych občanov sa uprednostnia tí nepoctiví. Plus takáto prax je priam návod pre ostatných…
No povedzte, keby si váš sused protiprávne prihradil kus vašej role, rokovali by ste s ním vôbec o predaji?
Opäť tu vidím dvojaký prístup k verejnému a súkromnému vlastníctvu. To čo by v súkromnej sfére neprešlo, vo verejnej nikoho ani neprekvapí.
