„Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný.“ (§ 3 ods. 2 zákona o tvorbe právnych predpisov).
Toľko teória, teraz z praxe:
V katastrálnom zákone sa nachádza niekoľko protirečení, gramatických chýb a definícii, ktoré mätú jeho čitateľov – občanov. Občas je ťažké uveriť tomu, že zákon pripravuje a schvaľuje niekoľko úradníkov, po nich celá vláda, 150 poslancov parlamentu, a nakoniec aj prezident.
Samozrejme, každý sa môže pomýliť, no zarážajúce je, ak evidentné omyly za 8, alebo 20 rokov v texte zákona nik neopraví. Katastrálny zákon sa pritom používa v státisícoch konaní každý rok…
Na väčšinu nedostatkov som poukazoval už v mojom komentári z roku 2014, odvtedy ale pribudli ďalšie chyby, a to aj v nedávnej novele. Vybral som „top 5“ nezmyslov a robím to aj s malou nádejou, že sa nimi Úrad geodézie a politici budú pri príprave najbližšej novely zaoberať.
1. Nezmyselná veta I
„Konanie o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté do 31. augusta 2009 sa vzťahujú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. augusta 2009.“ (§ 79i)
Táto veta zmysel nedáva. Môžete ju čítať odpredu aj odzadu. Je v zákone od roku 2009 a prežila už niekoľko novelizácii katastrálneho zákona… Pritom by stačilo na začiatok vety doplniť slovo „Na“ a slovo „uzavreté“ nahradiť slovom „uzavretej“. Potom by to zmysel malo. Ktovie, koľko občanov nedokázalo tento hlavolam vyriešiť…
2. Predpovedanie budúcnosti
Katastrálny zákon vyžaduje (§ 31 ods. 4 písm. f), aby v rozhodnutí o povolení vkladu bol vyznačený aj deň, kedy nastali účinky vkladu (zápisu), t. j. deň keď zapisovateľka vykoná vklad. Vkladár, ktorý vklad povoľuje, si teda musí tipnúť, či zapisovateľka vklad vykoná dnes, zajtra, alebo o týždeň. Tip mu samozrejme nemusí vyjsť a na rozhodnutí bude nesprávny dátum. Katastrálny zákon teda od úradníka vyžaduje schopnosť predpovedať budúcnosť.
3. Nezmyselná veta II
Novela č. 212/2018 Z. z. priniesla ďalšiu zmätočnú vetu. Podľa § 59 ods. 2 písm. c) s opravou viacnásobne evidovaného vlastníctva musia súhlasiť zapísaní vlastníci a iné osoby, ktorí nie sú zapísaní ako vlastníci… V úplnom znení to vyzerá takto:
„Okresný úrad opraví údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny, a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti“
Túto „hádanku“ som vyriešil približne na piate prečítanie. Aby veta mala zmysel, treba slovo „zapísaní“ zmeniť na „zapísané“…
4. Mätúca definícia pozemku (§ 3 ods. 1)
Čo je to pozemok? Možno sa vám otázka zdá primitívna – veď predsa každý veľmi dobre vie, čo slovo „pozemok“ znamená… Keď som po prvý krát začal čítať katastrálny zákon, myslel som si, že to viem aj ja. Väčšina si asi predstaví „kus zeme“, ktorý niekomu patrí a je teda ohraničený vlastníckymi hranicami. Lenže katastrálny zákon na to už od roku 1995 ide inak… Podľa neho, pozemok nie je len časť zemského povrchu ohraničená vlastníckymi hranicami. Podľa katastrálneho zákona môže byť pozemok ohraničený aj inou ako vlastníckou hranicou, a to napríklad hranicou držby, hranicou spôsobu užívania, hranicou druhu pozemku atď.
Táto definícia je špeciálna v tom, že namiesto toho, aby pojem pozemok definovala, spochybňuje ho. Na „relatívnosť“ tejto definície poukazuje aj česká odborná literatúra (český katastrálny zákon je v mnohom podobný tomu nášmu). Tu je definícia v úplnom znení:
„Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.“
Ak budete mať o to záujem, v mojej novej knihe Pozemkové právo nájdete zrozumiteľnejšiu definíciu pojmu pozemok.
5. Mätúca definícia mapy určeného operátu (§ 3 ods. 11)
Definícia mapy určeného operátu v katastrálnom zákone je pre občana neznalého problematiky neriešiteľným hlavolamom. Je to spôsobené tým, že prvá polovica vety odporuje druhej. V prvej časti sa uvádza, že ide o zobrazenie pozemkov vymedzených vlastníckou hranicou, ale v druhej časti sa už uvádza, že sú zlúčené do „väčších celkov“. Nie je teda jasné, či sú pozemky v mape „vymedzené“, alebo „zlúčené“.
Aké je riešenie? Pozemky sú v skutočnosti „vymedzené vlastníckou hranicou“ v mape, kým „zlúčené do väčších celkov“ sú v teréne (priamo na mieste nemožno rozoznať vlastnícke hranice). To však bez širších znalostí katastrálneho práva a histórie nemáte šancu pochopiť… Táto definícia je mätúca a nepoužiteľná: „Mapou určeného operátu sa rozumie mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov.“ Vyššie uvedené definície sú v zákone od roku 1995.
