V dostupnosti bývania je Slovensko druhé najhoršie v Európskej únii. To znamená, že ľudia, ktotrí hľadajú bývanie to majú u nás takmer najhoršie v EÚ. Ako za to môžu investičné byty?
Najprv jeden príklad z praxe:
Zamestnáte sa ako predavačka v žilinskej Jednote za 1000 eur hrubej mzdy, čiže na výplatu vám príde čistá mzda približne 792 eur. Potom si začnete hľadať ubytovanie. Pozriete si inzeráty na prenájom 1-izbového bytu v Žiline (lebo garsonka sa vám zdá nedôstojná) a zistíte, že najlacnejšie bývanie vás bude stáť 480 eur/mesiac. No tak si poviete, že teda aj tá garsónka by hádam mohla byť – síce budete v jednej miestnosti variť, pozerať telku, spať a aj robiť stretnutia s kamarátmi (nebudete), ale tak čo už… A idete zase na tie inzeráty. Čo zistíte? Že najlacnejšia garsónka je za 450/mesiac…
Z výplaty vám na jedlo, oblečenie, lieky a „zábavu“ zostane 342 eur! Vtedy si uvedomíte, že vaša babka sa má na dôchodku lepšie…
Čo s tým majú investičné byty?
Podnikanie s investičnými bytmi spočíva v tom, že investor si požičia v banke peniaze na kúpu bytu a byt následne niekomu prenájme so ziskom. Zisk pri prenájme spočíva v tom, že nájomné je vyššie ako splátka pôžičky + náklady na energie a pod., takže rozdiel predstavuje čistý mesačný príjem investora. Okrem tohto príjmu sa investorovi spláca aj byt, ktorý je v jeho vlastníctve. Investor teda vlastní a spláca byt (alebo niekoľko bytov), ktoré mu neslúžia na bývanie, ale na zarábanie na bývaní iných.
Vplyv investičných bytov na cenu bytov a nájmov
Výkup bytov na investovanie znižuje počet bytov dostupných na bývanie. Investovanie do bytov je trend, ktorý dlhodobo zväčšuje dopyt po bytoch a tým zväčšuje cenu bytov a robí bývanie nedostupnejším. Ceny bytov už nezodpovedajú kúpyschopnosti obyvateľstva, ale skôr dostupnosti úverov.
Každý takýto investor chce svoje peniaze späť, takže ceny nájmov sa prispôsobujú výške splátok. To zas tlačí nahor ceny nájmov. Ponuka bytov je obmedzená, dopyt neustály (bývať treba), takže ceny nájmov idú až na hranu toho, čo sú ľudia ochotní zaplatiť. Dôsledkom je, že ľuďom nezostávajú prostriedky na založenie rodiny, ani na sebarozvoj, či relax. Klesá celková životná úroveň.
Čo s tým?
Otázka ani nie je či s touto situáciou treba niečo robiť (veď nájomné bývanie je aj premiérska téma), ale skôr ako túto nedostupnosť bývania riešiť.
Trh s nehnuteľnosťami idúci na voľnobeh túto situáciu zatiaľ len zhoršuje a politici len sľubujú – výstavba nájomných bytov, ktorú avizovala naša vláda, je skôr z kategórie rozprávok „O diaľnici do Košíc do 2010“. Takže pri nájomných bytoch pokojne počítajme aj s 15-ročným oneskorením. Dovtedy si to ale mladí rozmyslia a zabudmnú, že niekedy chceli rodinu a bývanie…
Oveľa lepším a rýchlejším riešením je regulácia. Napríklad cenová regulácia akú poznáme pri energiách, liekoch a čiastočne aj pri potravinách. Sú aj iniciatívy za obmedzenie počtu vlastnených bytov. Niekomu sa na prvý pohľad zdajú neústavné, ale naša ústava umožňuje vyvlastnenie aj obmedzenie vlastníctva (dane). Rozhodne by to malo na dostupnosť bývania rýchlejší efekt ako sľuby politikov o výstavbe nájomných bytov.
Základné potreby jednoducho nepočkajú… Aspoň by nemali.
Na záver, spýtal som sa na túto tému aj umelej inteligencie (chatgpt.com):
