Kataster nehnuteľností nemá v očiach verejnosti najlepšiu povesť. V súčasnosti má kataster výpadok už tri dni a katastrálne odbory pracujú len v obmedzenom režime. Objavili sa informácie o tom, že kataster sa stal terčom kybernetického útoku a dokonca aj domnienky, že kataster prišiel o všetky údaje. Úrady sú na informácie skúpe, no vieme, že prípadom sa už zaoberá polícia.
Nižšie popisujem v akom stave sa nachádza kataster nehnuteľností v súčasnosti a popisujem aj niektoré problémy, ktoré mohli zapríčiniť súčasný výpadok katastra.
Zápisy – nedodržané lehoty, prehnaná formálnosť
Na kataster prídu ročne státisíce zmlúv, ktoré musí zapísať v zákonnej lehote. Za každú žiadosť (návrh) sa v súčasnosti platí štandardný poplatok 100 eur. Niektoré okresné úrady dodržiavajú lehotu na vykonanie vkladov, iné nie. Z vlastnej skúsenosti viem, že dopĺňanie úradov o chýbajúcich „vkladárov“ je často pomalé a nepružné. Zamestnanci chýbajú, pracujú pod stresom za nízky plat, vracajú sa poplatky a ľudia si hľadajú rôzne bočné cestičky, aby vybavili základné veci.
Postup zapisovania zmlúv podľa katastrálneho zákona taktiež nie je ideálny a zlepšuje sa len pomaly. Jeho extrémna formálnosť často zbytočne odďaľuje nadobudnutie vlastníctva.
Zložitá právna úprava, nekvalitné výberové konania, nízke platové ohodnotenie a v dôsledku toho aj nižšia odborná úroveň vkladárov a zapisovateliek, to všetko sú javy, ktoré vytvárajú ideálne prostredie pre korupčné správanie.
Nezvládnutá elektronizácia – dôvod prečo má kataster výpadok?
Zamestnanci katastra sú zvyknutí, že sa raz za 5 rokov zúčastnia školenia na nový program, ktorý má posunúť kataster „dopredu“, no po školení sa po ňom akosi zľahne zem a v práci sa naďalej používajú aplikácie z 90. rokov 20. storočia. Aspoň tak to bolo do roku 2017, kedy som z katastra odišiel.
V katastrálnom zákone sa prejavuje snaha postupne elektronizovať celé katastrálne konanie, no v praxi sa to robí spôsobom, ktorý úradníkom ešte viac komplikuje prácu. Tu je evidentný rozpor medzi obrazom katastra z pohľadu občana a úradníka. Občan vidí väčšinou pozitíva – nové webové stránky a možnosti ako z domu zaslať žiadosť na kataster. Úradníci však na svojej strane majú zastarané programy, ktoré prácu nijako neuľahčujú.
Obstarávanie aplikácii rezortom katastra občas navodzovalo dojem, že účelom nových programov nie je prácu uľahčiť, ale minúť peniaze. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR musel v minulosti vrátiť peniaze za nezákonné obstarávanie (pozri článok). Dobrým príkladom zlého manažovania a plytvania je aj tzv. „obálkovačka“ – zariadenie na zasielanie rozhodnutí, ktoré stálo veľa peňazí, no fungovalo len krátky čas. Doteraz nie je jasné, či bolo väčším úspechom spustenie obálkovačky, alebo ukončenie jej prevádzky.
Neexistujú zálohy?
Nebolo by preto prekvapením, ak by neodborne riadený rezort so zastaraným vybavením neodolal kybernetickému útoku a prišiel o všetky svoje údaje. To by znamenalo, že rezort nemá údaje dostatočne zálohované. Išlo by o vážne manažérske zlyhanie zo strany ÚGKK SR, ale aj o zlyhanie základnej funkcie štátu – ochrany majetku občanov. Občania by bez údajov katastra mali problém preukázať svoje vlastníctvo a vytvoril by sa priestor na obohacovanie sa o pozemky „neaktívnych“ vlastníkov, podobne ako v 90. rokoch, keď boli údaje katastra neúplné a došlo k mnohým podvodným obohateniam (pozri článok na túto tému).
Súčasne by tak došlo k zničeniu niekoľkých desaťročí práce na tvorbe údajov katastra a samozrejme aj o obrovské výdavky potrebné na ich obnovenie.
Rušenie papierových listov vlastníctva
Napriek tomu, že listy vlastníctva sa majú podľa vyhlášky viesť v elektronickej a papierovej forme, ÚGKK SR vydal pred desaťročím usmernenie, ktorým prikázal úradom pozastaviť aktualizovanie listov vlastníctva v papierovej forme. Toto usmernenie je v priamom rozpore s § 7 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.. Aj z toho možno vyvodiť, že vedenie ÚGKK SR nie vždy postupuje odborne a v súlade s právom. Úrady, ktoré sa riadili týmto usmernením a nie vyhláškou, budú mať o to väčšie problémy v prípade, že kataster o údaje naozaj prišiel.
V minulosti už vznikli „hluché miesta“
Obdobie socializmu zásadne ovplyvnilo evidovanie nehnuteľností, keď sa vlastníctvo čiastočne prestalo evidovať (najmä v 50.- 60. rokoch). Ďalej sa predávali nehnuteľnosti, prejednávali sa dedičstvá, ale mnohé tieto právne zmeny sa už nezapisovali. Tým začali v evidencií vznikať hluché miesta. Prešetriť chronológiu vlastníckych vzťahov a doplniť evidenciu tak, aby v nej boli zapísané všetky nehnuteľnosti a zmeny, je náročná úloha. O jej náročnosti svedčí to, že sa to dodnes úplne nepodarilo. Noví vlastníci a mapy sa do katastra dopĺňajú pomocou tzv. ROEPu (register obnovenej evidencie pozemkov), a to často povrchne a s chybami. K prehľadnosti evidencie katastra neprospieva ani fakt, že každé katastrálne územie je evidované na dvoch rôznych mapách (katastrálna mapa a mapa určeného operátu).
Ďalšie problémy katastra
Problémov v katastri je viac, na záver ešte spomeniem niektoré ďalšie, ktoré mi napadli:
- nezapisovanie niektorých (najmä inžinierskych stavieb) a nemožnosť ich predaja,
- zmätočné definície a formulácie v katastrálnom zákone (napr. definícia pozemku, či § 79i),
- z listov vlastníctva sa často nedá zistiť rozsah urbárskych pozemkov v správe pozemkového spoločenstva,
- zmätočné zápisy na listoch vlastníctva, napr. titul nadobudnutia v podobe „kúpna zmluva č. V 223/2010 zo dňa 2.2.2009“, pričom dátum nezodpovedá dňu uzavretia zmluvy, ale dňu povolenia vkladu a číslo „V 223/2010“ nie je číslom zmluvy, ale číslom vkladu (resp. číslom rozhodnutia o povolení vkladu).
Pár odporúčaní na záver
V minulosti sa ukázalo, že meniť zákony a usmernenia v oblasti evidovania nehnuteľnosti treba veľmi opatrne, preto by sa zmeny mali diať len postupne a po dôkladnom zvážení. Namiesto úplne nových zákonov (nedávno bol pripravovaný nový katastrálny zákon), by oveľa viac prospelo škrtanie a pár drobných úprav.
Zmeniť treba aj súčasný model miestnej štátnej správy, ktorý bol zavedený v roku 2013 a zhoršil riešenie personálnych ako aj materiálnych potrieb úradov.
Rovnako treba zvážiť, či nahradiť papierovú dokumentáciu katastra tou elektronickou, alebo viesť obe súčasne. Naďalej je potrebné počítať aj s katastrálnym konaním v tradičnej – papierovej forme, inak budú úrady neprístupné počítačovo negramotným a menej majetným občanom. Cieľ má byť však opačný – prístup k úradom zlepšovať. Na to sa často zabúda.
