Mŕtvy vlastník pozemku – čo s tým?

Nie je neobvyklé, že na liste vlastníctva nájdete vlastníka alebo spoluvlastníka, ktorý je už mŕtvy. Vyplýva to buď z jeho dátumu narodenia, alebo o tom jednoducho viete, lebo ste ho poznali.

Vlastník bez uvedenej adresy

Mŕtvy vlastník pozemku nemusí mať v na liste vlastníctva uvedenú adresu pobytu – v takom prípade obvykle ide o tzv. nezisteného vlastníka, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond (SPF) v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z..

Takúto nehnuteľnosť možno od SPF odkúpiť alebo prenajať, len ak sú splnené podmienky uvedené v zákone a ani vtedy nie je isté, že vám SPF vyhovie.

Vlastník s uvedenou adresou

Ak je pri mŕtvom vlastníkovi uvedená adresa pobytu, zrejme po jeho smrti z nejakého dôvodu neprebehlo dedičské konanie, alebo v dedičskom konaní neprejednali niektorý pozemok, či pozemky. Keďže za socializmu sa v evidencii nehnuteľností narobil neporiadok, notári často nemali potrebné informácie na to, aby sa dozvedeli o všetkých pozemkoch poručiteľa.

Dnes keď sa znovu zisťujú vlastníci pozemkov, často sa objavia aj pozemky a podiely, ktoré sa v minulosti v dedičskom konaní opomenuli.

Ako postupovať?

Ak máte záujem o nehnuteľnosť zapísanú na mŕtveho vlastníka, je potrebné iniciovať dodatočné dedičské konanie. Následne, keď sa nehnuteľnosť prededí, môžete osloviť dedičov a pozemok napríklad odkúpiť.

Návrh na dodatočné dedičské konanie sa podáva podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku:

㤠211

(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

(3) Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa.“