Nie je tomu ani 200 rokov od čias, keď všetky pozemky na Slovensku patrili šľachte (svetskej alebo cirkevnej). Po zrušení poddanstva v roku 1848 nemali poddaní vlastnú pôdu.
Poddanstvo bolo na Slovensku zrušené v roku 1848, avšak pozemky sa dostali do vlastníctva obyčajných ľudí až v roku 1853 na základe urbariálneho patentu. Na základe tohto zákona (patentu) časť šľachtickej pôdy prešla na bývalých poddaných a šľachta za to dostala odškodné.
Niekedy je urbariálny patent mylne zamieňaný s reformou Márie Terézie z roku 1767, ktorá však vlastníctvo k pozemkom nijako nemenila, ale v podstate išlo len o spísanie poddanských povinností. Tento súpis síce bol využitý aj v roku 1853, na postavenie poddaných a ich majetok však nemal zásadný vplyv.
Napriek tomu, že urbariálny patent z roku 1853 bol asi najvýznamnejšou pozemkovou reformou v histórii Slovenska, je k nemu veľmi málo literatúry. Včera som však našiel rozsiahly (39. strán) článok z 50. rokov, ktorý prináša veľa zaujímavých faktov k tejto téme.
Článok je síce ideologicky prifarbený, no na hodnote faktov to nijako neuberá.
Článok nájdete v prémiovom obsahu.
