Tento článok sa netýka pozemkového ani stavebného práva, no moja skúsenosť s použitím § 363 a úradmi je z hľadiska práva a potravinovej bezpečnosti zaujímavá.
Ako prebiehala otrava a pokus o odškodnenie
V roku 2021 som sa otrávil mrazeným špenátom od značky Vinica (výrobca Equus, a. s.). Mne osobne otrava spôsobila sucho v ústach, únavu a rozdvojené videnie asi 3 dni (neschopnosť čítať text) a aj občasné bolesti hlavy v ďalších týždňoch. Boli ľudia, najmä starí a deti, čo dopadli horšie (sú o tom články na internete).
Obrátil som sa na políciu a prokuratúru, aby to riadne prešetrili a prípadne aj zamedzili ďalším otravám, no prípad nezmyselne uzavreli s tým, že žiadny predpis neprikazuje kontrolovať výrobcovi prítomnosť alkaloidov… Pritom aj potravinári konštatovali pochybenie a uložili firme pokutu 20 tisíc eur. Ku kontaminovaniu pravdepodobne došlo primiešaním buriny (asi durmánu) pri kosení špenátu.
Keďže som bol nespokojný ako Okresná prokuratúra Veľký Krtíš rozhodla, požiadal som o preskúmanie ich postupu podľa § 363 Trestného poriadku. Ide presne o ten „slávny“ paragraf, cez ktorý generálny prokurátor ruší obvinenia vysokopostaveným funkcionárom. Ako právnika ma zaujímalo, čo sa udeje keď § 363 využije na ochranu zákonnosti obyčajný občan. Podal som teda generálnemu prokurátorovi žiadosť na prešetrenie postupu OP Veľký Krtíš podľa § 363 (presnejšie § 363 a § 364). Otrava niekoľkých desiatok ľudí mi prišla ako dostatočne závažná kauza na to, aby orgány postupovali riadne a zákonne.
Návrh podľa § 363 Trestného poriadku
Generálna prokuratúra (konkrétne prokurátor Peter Užák) ma ako orgán, ktorý má dohliadať na zákonnosť, vybavila nezákonným spôsobom a dopustila sa pri tom týchto pochybení:
- Hoci o návrhu mal rozhodnúť generálny prokurátor, môj návrh sa k nemu ani nedostal.
- Gen. prokuratúra nezákonne (preto ani neuvádzajú paragraf) postúpila vec podriadenej prokuratúre.
- Vec vybavili 3 riadkami a podstatou sa nezaoberali (odpoveď na obrázku nižšie).
Z tohto postupu vidieť úroveň našej generálne prokuratúry a aj to, že § 363 Trest. poriadku sa používa len keď ste dostatočne dôležitý, ak ste „bežný“ občan, nerobte si veľké nádeje…
Okresný úrad Bratislava odmieta konať vo veci
Následne som podal sťažnosť na to, že uvedenej spoločnosti nebolo zrušené živnostenské oprávnenie, hoci podľa § 19 zákona o potravinách, výroba potravín, ktoré môžu poškodiť zdravie konečného spotrebiteľa, je osobitne závažným porušením tohto zákona. Keďže ide o osobitne závažné porušenie právnych predpisov, mal Okresný úrad Bratislava v zmysle § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona zrušiť živnostenské oprávnenie.
Nemôžeme konať lebo nerozhodli – nemôžeme konať lebo rozhodli
Nečinnosť v uvedenej veci zdôvodnil p. JUDr. Ján Senka (vedúci organizačného odboru) tým, že v rozhodnom čase nebolo zákonným spôsobom preukázané protiprávne konanie. To by sa ešte dalo pochopiť, ak sa okresný úrad o vec nezaujímal a v čase môjho prvého podnetu nepoznal rozhodnutie o pokute.
Druhý dôvod to však zaklincovali: Vraj živnosť nemožno zrušiť, lebo „dvojité“ sankcionovanie tej istej veci je neprípustné (ne bis in idem). Zákon pritom výslovne upravuje možnosť aby po uložení pokuty bola živnosť zrušená:
„Ak v súvislosti s opatreniami podľa odseku 1 bola uložená aj pokuta, môže orgán úradnej kontroly potravín podať obvodnému úradu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti v časti týkajúcej sa výroby a predaja potravín. Orgán úradnej kontroly potravín zároveň zašle živnostenskému úradu právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty a odôvodnenie, prečo má byť živnostenské oprávnenie zrušené alebo prevádzkovanie živnosti pozastavené.“ (§ 19 ods. 3 zákona o potravinách).
Ide o zjavné zlyhanie úradníka, keďže táto argumentácia je v jasnom rozpore so zákonom, alibistická a neodborná.
Nečudo, že okresný úrad toto „účelovo-kreatívne“ odôvodnenie nedokázal oprieť o konkrétne zákonné ustanovenia, naopak ide priamo proti textu zákona o potravinách.
Laxnosť okresného úradu pri ochrane spotrebiteľov a zdravia je zarážajúca. Ja by som nemal odvahu zobrať si na svedomie ďalšie prípadné otravy, ktoré môžu nastať. Uvidíme ako to bude pokračovať.
Ďalšia kauza značky Vinica (aktualizácia)
Prišla mi správa o ďalšej kauze tejto firmy – myš v zelenine. Koľko káuz potrebuje Okresný úrad Bratislava aby jeho úradníci začali dodržiavať zákon?
Okresný úrad vymyslel ďalšie dôvody nekonať
V liste zo dňa 5.4.2024 vedúca odboru živnostenského podnikania OÚ BA Mgr. Zuzana Bankovichová vymyslela ďalšie dva dôvody, prečo nepostupovať podľa zákona a nezrušiť firme živnosť.
Údajne je § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona „čiastočne obsolentný“, keďže „neustanovuje žiadnu z podmienok a ani povinností, ktoré sú v ňom formulované ako osobitne závažné“. Vedúca úplne opomenula, že zákon o potravinách jasne uvádza, čo je „osobitne závažné“: „Výroba potravín, manipulácia s nimi alebo ich umiestňovanie na trh, ktoré môžu poškodiť zdravie konečného spotrebiteľa, je osobitne závažným porušením tohto zákona a osobitných predpisov.“ Pripomínam, že práve zákon o potravinách výslovne počíta so zrušením živnosti v § 19 ods. 3: „…môže orgán úradnej kontroly potravín podať obvodnému úradu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia…“
Ako bonus pridali argument, že podľa Ústavy SR (čl. 35 ods. 1) má každý právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. To znamená, že ustanovenia § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona a § 19 ods. 3 zákona o potravinách (a mnohé ďalšie) sú vlastne zbytočné, lebo aj tak nemožno živnosť nikomu zrušiť. Na živnostenskom odbore OÚ BA zrejme opomenuli, že existuje aj druhý odsek čl. 35 Ústavy SR, ktorý uvádza že „Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností“.
Uvidíme, ako bude kauza pokračovať.
